Pred šiestimi dňami som prestala fajčiť. Prekonala som aj víkend, čo považujem za väčší výkon ako Tour de France v podaní Saganovie chlapca. Pivu sa ale vyhýbam. Tak som začala triediť aj Fb kamošov na tých, ktorí si postujú fotky s cigaretkou a kávičkou a na tých, ktorí si postujú fotky s morom a ich chodidlami. Tých prvých som začala odklikať do tzv. nechcemtovidieť zóny, čo si uvedomili aj z Fb firmy a ponúkli mi peniaze, aby som to prestala robiť. Vraj sa tak horšie na mne robí marketing. Srandujem. Nie o tom marketingu, ale o tých peniazoch.
Keď som prestala druhýkrát fajčiť, mala som 15. Dobre, minule som klamala. Ochutnala som cigaretu aj v 15-tich. Stále som mala po cigarete prsty páchnuce dymom aj po vykúpaní v Lanze. Aj bambusový výhonok som v krku stále cítila. Čo sa však zmenilo bolo, že som si prestala myslieť, že na mieste zomriem. Lebo som nezomrela ani po tretej, ani po štvrtej cigarete.
Tak sa stalo, že sme šli na branné cvičenie zo školy. A samozrejme, nikdy, ani keď sme chodili každý deň spolu von, nebol lepší čas ísť fajčiť, ako počas obliehania lesa učiteľským zborom. Tak teda sme si zapálili na úpätí lesa. Dym z lesa, mimo času na opekanie špekačiek, vzbudil záujem v danom učteľskom zbore. V nás vzbudilo záujem zapraskanie vetvičky. Obrátili sme sa v smere vetvičky. A tak sme tam stáli ako obhorené konáre. My, pätnásťročné štence, oproti psom z učiteľského zboru, ktorý brechal a slintal od radosti z úlovku.
Hovorí sa, že pes, ktorý breše, nehryzie. Nie je to vždy celkom tak. Po rozumnom ústnom dohovore, že my sa polepšíme a učiteľky o incidente pomlčia, sme doma zažili peklo. Ukázalo sa, že riaditeľ mlčal rovnako ako učiteľky. A to konkrétne pred tetou Anou, upratovačkou a sestrou Hely, predavačkou z CBA a našou susedou z piateho. Hela hlási aj to, že dostala do schránky jeden leták navyše, len aby tam trochu premiešala tých brigádnikov. Takže tajomstvo o 15 ročných hulvátoch, skaza a smrť generácie, bol jej dôvod byť opäť za pokladňou šťastná.
Najviac si to však odniesol Karol, ktorý nám všetkým mal údajne ponúknuť cigaretu, a ten tam tuším ani nebol. Vtedy som prestala druhýkrát fajčiť. A ako zásadnú zmenu som si povedala (po inšpiratívnom návrhu mojich rodičov), že tri týždne nevyjdem z domu, nepozriem si Pobrežnú hliadku ani nič iné v TV a budem si dávať kontrolovať každý deň domáce úlohy.
Viac, keď vydržím viac.
Ps. tú chorváčtinu nabudúce
Celá debata | RSS tejto debaty